Ružovo-hnedými okuliarmi

Firma poskytovala zamestnancom vodu. Plastové, jeden a pol litrové fľaše minerálky. Bez bubliniek, s bublinkami… a niečo medzi tým.

Firmu kúpila iná firma. Veľká nadnárodná korporácia. V podstate sa nič nezmenilo. Akurát na vodu vo fľašiach už nebola položka vo výdajoch. Tie počítali iba s veľkými kontajnermi do stojanov na vodu. Watercooler.

Pili ste už niekedy takú vodu? Keď človek v horúcom letnom dni potrebuje dúšok vody, alebo keď u lekára potrebuje zapiť liek, je to fajn. Ale chlemtať to celý deň? Ble! Okrem toho je to nepraktické. Plastovú fľašu si postavím na stôl a mám ju vždy poruke, kvôli poháru vody z watercooleru musím neustále odbiehať niekam do kuchynky.

Prešlo pár týždňov a tá zmena sa prejavila v správaní zamestnancov. Ráno, alebo cestou z obeda, si so sebou vliekli za vlastné peniaze kúpený balík minerálok. Benefit poskytovaný zamestnávateľom sa zmenil na zbytočné a prázdne gesto.

Z pohľadu korporácie to však bol grandiózny úspech. Prechod z balenej vody na stojanovú vodu viedol k okamžitej úspore prevádzkových nákladov. To, čím to bolo skutočne spôsobené, už nebolo súčasťou finančného výkazu.

Iná firma. Tiež nadnárodná. Pôvodne poskytovala zamestnancom rýchlovarnú konvicu a instantnú kávu. Nedávno v rámci zlepšovania starostlivosti o zamestnancov zaviedla automat na kávu. Výsledok? Ľudia si do práce nosia vlastné pixly s instantnou kávou. Vidím ich na stoloch každej druhej kolegyne. Som si však istý, že office managerka jasá nad úsporou výdajov.

Na drobnostiach záleží. Pozitívne detaily vyvolávajú dobrú náladu, ktorá vedie k lepším vzťahom na pracovisku a intenzívnejším pracovným výkonom. Negatívne detaily spôsobujú frustráciu, ktorá sa hromadí a hromadí.

Nechcel by som byť zamestnávateľom, ktorému začne polovica firmy dávať výpoveď bez zjavného dôvodu. Žiaľ, sú aj také prípady.