Ružovo-hnedými okuliarmi

Každý zamestnávateľ používa lacné techniky aby zamestnanci mali pocit, že je ten najlepší. Najbežnejšími technikami sú samozrejme žrádlo zdarma, firemné tričká, papiere, slipy a perá, sumarizačné kvartálne, či výročné správy, alebo zasrane priehľadný trik so schránkou na nápady — © Infant. Často prichádzajú v záhadných lavínach a úúú nečakane; vždy keď máte pocit, že dnes prišiel deň V.

Z celého srdca nenávidím dary zamestnávateľa ó drobrotivého. Žrádlo zdarma patrí medzi top 1 najtrápnejších pokusov ako dať dobytku pocit, že je o nich postarané. Zamestnanec, vysoko podcenená komodita, sa podľa menežerov rád nechá poškrabkať na napapanom brušku. Ultimatívne pravidlo: nikdy nežeriete zdarma. Financie, ktoré zamestnávateľ mrhá ste zarobili vy. Klasický pomer 250 za hodinu tebe, 3000 za hodinu mne. Neveril som, až kým som na vlastné oči neuvidel koľko si môj zamestnávateľ účtuje za moju prácu — a tým myslím skutočne iba môj čistý podiel. A nie raz som šiel za klientom nepreplateným kodrcákom pražskej MHD, či zajebaným ICOM-om s bandnou študentov a dôchodcov často aj do iného štátu.

Ak už ste podpísali, alebo chcete stráviť posledné dni s kamarátmi z oddelenia, nezabudnite sa pri spoločnom válove pozrieť či tak náhodou vaše vedenie nesedí podozrivo v úkryte. Ak áno, určite sú dávno napchatý, a vy máte za tri hodiny tretí párok v rohlíku zo stánku neďaleko — za vlastné. Z 10 akcií v troch rôznych firmách to bolo pravidlom — najprv zmrd potom zver. Iný, ešte zaujímavejší štýl som videl nedávno. Akcie sú delené v chlievoch. V každom iná platová skupina. Tá najvyššia — tá čo “platí” — sa nezúčastňuje, alternatívne chrochtá niekde v Kogu. Ešte stále ste hladní?

Dobre, a teraz sa rozhliadnite opačným smerom — do vášho chlieva. Koľko hladných, ale usmiatych ksychtov vidíte, toľko rýdzich čuráčikov máte okolo seba. Čuráčkovia sú kasta tých najjednoduchších. Dáte im nažrať a nechajú sa mrdať kým im neurobíte dieru jak hrošia tlama. Stále pri chuti? Poradím vám, stačí sa na to pozrieť s nadhľadom. Je to ohromne zábavné. Princípy džungle.

Podľa výročnej správy je všetko na dobrej ceste a všetko v pohode.

Podpásovka pre menežera, ktorý to práve odprezentoval: Odmeny? Veľmi pekná objektívna reflexia stavu firmy. Ak sú trojciferné, zbalte si cetky a buďte prvá potkania hlava nad hladinou. Tí ktorým zamestnávateľ neprepláca nadčasy, môžu rovno skočiť o pár odstavcov ďalej… Ostatní: skúste si spočítať koľko nepreplatených hodín v metre, na obede, pred spaním, pri večeri, ste strávili myšlienkami na prácu a problém, ktorý ste riešili. Vynásobte daný čas hodinovou mzdou. To je v piči, čo?

Áno, veľa z nás programátorov, dizajnérov, administrátorov, a ďalší (ak to číta menežer: IT-dobytok pod vami) pracujeme hlavou. Tú nemôžete hodiť do rozkopanej jamy ako lopatu. Práca skutočne odvedená fyzickým sedením na gulách (dámy doplnia vlastnými genitáliami) je len zlomkom oproti tomu neskutočnému množstvu myšlienok vo dne v noci za ktoré nás nikto neplatí. Burn-out? Ste silne podcenený a preťažený. Dôvod: máte prdel jak hrošia tlama. (Teraz svorne zamávame ex-burnoutom, drvivej väčšine menežerov s toaletami nad našou hlavou).

Ja osobne som typ nočník: moje ráno začína o piatej menežerského večera a končí o šiestej menežerského rána. Myslíte, že to nejaký z mojich zamestnávateľov niekedy bral do úvahy? Špíz z hovien bral! Prvých pár naivných rokov som strávil 18 hodinovými šichtami. A pri tom, posunom pracovnej doby by získal nie štandardné 4 hodiny efektívnej doby, ale rovných 6 plus spokojného zamestnanca.

Preto som sa naučil existovať s hlavou pod pomyselnou menežerskou ryskou a venovať svoj efektívny čas zmysluplnej činnosti. A keď budete dobrí, dám vám prečítať knihu, alebo aspoň ďalšiu časť článku.