Ružovo-hnedými okuliarmi

Zamestnávateľ od svojich zamestnancov očakáva, že budú pracovnú dobu (a nielen ju) efektívne využívať na prácu. Zamestnanci naopak majú tendencie využívať pracovnú dobu (a nielen ju) na všetko možné len nie prácu. Máme tu koflikt dvoch záujmových skupín. A zamestnávatelia sa ho snažia riešiť tým, že po zamestnancoch chcú, aby pravidelne vykazovali čo robia.

(viac…)

Väčšina inzerátov na pracovné miesta obsahuje formulku “Možnosť rastu” prípadne “Kariérny postup” a pod. Znie to dobre a sľubne.

Nemálo mladých, dynamických uchádzačov plných nadšenia, energie a potenciálu si pri pohľade na magickú formulku hneď predstaví samých seba, ako v drahom obleku, sediac v drahej koženej kancelárskej stoličke povýšenecky trúsia životné múdra smerom k skupinke mladých, dynamických nagelovancov plných nadšenia, energie a potenciálu, ktorí z drahého notebooku pomocou drahého projektoru premietajú na drahú stenu pôsobivý graf, na ktorom hrubá červená čiara kľukato stúpa do pravého horného rohu, kde Y-ová osa predstavuje nie 1mio, ani 2mio, dokonca ani 3mio, ale rovných 1mld!

Vyburcovaní touto predstavou sa na inzerát ozvú, dohodnú si pohovor, absolvujú ho, prijmú ponuku a zapadnú do svojho chlieviku. Prečo? Pretože sa zabudli pri pohovore opýtať, čo to vlastne znamená a obnáša, taký kariérny postup a rast.

Väčšina zamestnávateľov si to predstavuje asi takto: My ti na hrb hodíme nejakú tú prácu, budeme ťa kvôli nej buzerovať, občas sa potiahne nejaký ten víkend a keď získame ďalšiu zákazku, šupneme ju na hlavu opäť tebe, keď ti to tak pekne ide a to aj napriek tomu, že už teraz nestíhaš. Pretože kto zaháľa, nebuduje kariéru, však? No a keď to takto budeš robiť tri roky po sebe a už ťa to bude vážne srať a ani pochvala, prémia vo výške 1000,- raz za pol roka, dokonca ani tričko, hrnček či hodinky s firemným logom zdarma ťa nebudú motivovať, príde na radu kariérny postup.

Hurá! Konečne je to tu, poteší sa “junior lopata”. Roky tvrdej driny, obetí a odriekania konečne priniesli svoje ovocie. Drahé obleky, kubánske cigary, storočná whisky a rýchle autá. Chcem to všetko!

V skutočnosti ho čakajú tri veci:

• Nové vizitky, na ktorých nebude “junior lopata”, ale “lopata” - cca 500 korún.
• Platové polepšenie o 5% - hrubého, takaže v reále pár stovák (a to nepočítam mieru inflácie).
• Ešte viac práce - priceless.

Po prvom ťažko vydrenom kariérnom skoku tie ďalšie nasledujú rýchlejšie. O dva roky sa z “lopaty” stáva “senior lopata” a o ďalší rok dokonca “senior lopata certified expert specialist”.

Je fascinujúce sledovať, ako krásne taká vizitka s novým titulom zafunguje. Nesmieme však zabúdať aj na iné nefinančné motivačné faktory, ktorými sa dá zamestnanec presvedčiť o tom, že jeho kariéra napreduje:

• Zodpovednosť - veľmi obľúbený motivačný faktor, spôsobuje že sa človek cíti dôležitejší, v skutočnosti to akurát znamená že bude zjebávaný za viac vecí než doteraz.
• Odborné školenia a kurzy - v podstate deň-dva (u “senior certified expertov” občas až týždeň) plateného voľna, ku ktorému dostanete papier ktorý potvrdzuje, že ste si to ohromne užili.
• Služobný mobil a notebook - to aby ste mohli pracovať aj mimo pracovnú dobu. Obzvlášť počas víkendov a dovolenky.

No dobre. Už sme všetci pochopili, že s nami akurát vyjebú. Lenže čo s tým? Je to jednoduché.

Tri mesiace po “povýšení” dajte výpoveď.

Myslím to vážne. V pôvodnej práci nikdy nedostanete k novej pozícii ekvivalentný plat. Bol by to totiž príliš veľký skok. Je to psychologická bariéra, cez ktorú sa žiadny zamestnávateľ proste neprehupne. Lenže v novej práci sa už budete môcť uchádzať o vyššiu pozíciu (seniorskú) a ako nástupný plat si pýtať niečo primerané.

A že to v novej práci bude rovnako na prd a kariérny postup tam znamená to isté čo v tej pôvodnej? Áno, samozrejme. Ale teraz už viete, čo máte robiť pár mesiacov po tom čo vám opäť na vizitku niečo pripíšu.

Prajem príjemný rast. Uvidíme sa na vrchole.

Firma poskytovala zamestnancom vodu. Plastové, jeden a pol litrové fľaše minerálky. Bez bubliniek, s bublinkami… a niečo medzi tým.

Firmu kúpila iná firma. Veľká nadnárodná korporácia. V podstate sa nič nezmenilo. Akurát na vodu vo fľašiach už nebola položka vo výdajoch. Tie počítali iba s veľkými kontajnermi do stojanov na vodu. Watercooler.

Pili ste už niekedy takú vodu? Keď človek v horúcom letnom dni potrebuje dúšok vody, alebo keď u lekára potrebuje zapiť liek, je to fajn. Ale chlemtať to celý deň? Ble! Okrem toho je to nepraktické. Plastovú fľašu si postavím na stôl a mám ju vždy poruke, kvôli poháru vody z watercooleru musím neustále odbiehať niekam do kuchynky.

Prešlo pár týždňov a tá zmena sa prejavila v správaní zamestnancov. Ráno, alebo cestou z obeda, si so sebou vliekli za vlastné peniaze kúpený balík minerálok. Benefit poskytovaný zamestnávateľom sa zmenil na zbytočné a prázdne gesto.

Z pohľadu korporácie to však bol grandiózny úspech. Prechod z balenej vody na stojanovú vodu viedol k okamžitej úspore prevádzkových nákladov. To, čím to bolo skutočne spôsobené, už nebolo súčasťou finančného výkazu.

Iná firma. Tiež nadnárodná. Pôvodne poskytovala zamestnancom rýchlovarnú konvicu a instantnú kávu. Nedávno v rámci zlepšovania starostlivosti o zamestnancov zaviedla automat na kávu. Výsledok? Ľudia si do práce nosia vlastné pixly s instantnou kávou. Vidím ich na stoloch každej druhej kolegyne. Som si však istý, že office managerka jasá nad úsporou výdajov.

Na drobnostiach záleží. Pozitívne detaily vyvolávajú dobrú náladu, ktorá vedie k lepším vzťahom na pracovisku a intenzívnejším pracovným výkonom. Negatívne detaily spôsobujú frustráciu, ktorá sa hromadí a hromadí.

Nechcel by som byť zamestnávateľom, ktorému začne polovica firmy dávať výpoveď bez zjavného dôvodu. Žiaľ, sú aj také prípady.