S hlavou pod ryskou
Každý zamestnávateľ používa lacné techniky aby zamestnanci mali pocit, že je ten najlepší. Najbežnejšími technikami sú samozrejme žrádlo zdarma, firemné tričká, papiere, slipy a perá, sumarizačné kvartálne, či výročné správy, alebo zasrane priehľadný trik so schránkou na nápady — © Infant. Často prichádzajú v záhadných lavínach a úúú nečakane; vždy keď máte pocit, že dnes prišiel deň V.
Z celého srdca nenávidím dary zamestnávateľa ó drobrotivého. Žrádlo zdarma patrí medzi top 1 najtrápnejších pokusov ako dať dobytku pocit, že je o nich postarané. Zamestnanec, vysoko podcenená komodita, sa podľa menežerov rád nechá poškrabkať na napapanom brušku. Ultimatívne pravidlo: nikdy nežeriete zdarma. Financie, ktoré zamestnávateľ mrhá ste zarobili vy. Klasický pomer 250 za hodinu tebe, 3000 za hodinu mne. Neveril som, až kým som na vlastné oči neuvidel koľko si môj zamestnávateľ účtuje za moju prácu — a tým myslím skutočne iba môj čistý podiel. A nie raz som šiel za klientom nepreplateným kodrcákom pražskej MHD, či zajebaným ICOM-om s bandnou študentov a dôchodcov často aj do iného štátu.
Ak už ste podpísali, alebo chcete stráviť posledné dni s kamarátmi z oddelenia, nezabudnite sa pri spoločnom válove pozrieť či tak náhodou vaše vedenie nesedí podozrivo v úkryte. Ak áno, určite sú dávno napchatý, a vy máte za tri hodiny tretí párok v rohlíku zo stánku neďaleko — za vlastné. Z 10 akcií v troch rôznych firmách to bolo pravidlom — najprv zmrd potom zver. Iný, ešte zaujímavejší štýl som videl nedávno. Akcie sú delené v chlievoch. V každom iná platová skupina. Tá najvyššia — tá čo “platí” — sa nezúčastňuje, alternatívne chrochtá niekde v Kogu. Ešte stále ste hladní?
Dobre, a teraz sa rozhliadnite opačným smerom — do vášho chlieva. Koľko hladných, ale usmiatych ksychtov vidíte, toľko rýdzich čuráčikov máte okolo seba. Čuráčkovia sú kasta tých najjednoduchších. Dáte im nažrať a nechajú sa mrdať kým im neurobíte dieru jak hrošia tlama. Stále pri chuti? Poradím vám, stačí sa na to pozrieť s nadhľadom. Je to ohromne zábavné. Princípy džungle.
Podľa výročnej správy je všetko na dobrej ceste a všetko v pohode.
Podpásovka pre menežera, ktorý to práve odprezentoval: Odmeny? Veľmi pekná objektívna reflexia stavu firmy. Ak sú trojciferné, zbalte si cetky a buďte prvá potkania hlava nad hladinou. Tí ktorým zamestnávateľ neprepláca nadčasy, môžu rovno skočiť o pár odstavcov ďalej… Ostatní: skúste si spočítať koľko nepreplatených hodín v metre, na obede, pred spaním, pri večeri, ste strávili myšlienkami na prácu a problém, ktorý ste riešili. Vynásobte daný čas hodinovou mzdou. To je v piči, čo?
Áno, veľa z nás programátorov, dizajnérov, administrátorov, a ďalší (ak to číta menežer: IT-dobytok pod vami) pracujeme hlavou. Tú nemôžete hodiť do rozkopanej jamy ako lopatu. Práca skutočne odvedená fyzickým sedením na gulách (dámy doplnia vlastnými genitáliami) je len zlomkom oproti tomu neskutočnému množstvu myšlienok vo dne v noci za ktoré nás nikto neplatí. Burn-out? Ste silne podcenený a preťažený. Dôvod: máte prdel jak hrošia tlama. (Teraz svorne zamávame ex-burnoutom, drvivej väčšine menežerov s toaletami nad našou hlavou).
Ja osobne som typ nočník: moje ráno začína o piatej menežerského večera a končí o šiestej menežerského rána. Myslíte, že to nejaký z mojich zamestnávateľov niekedy bral do úvahy? Špíz z hovien bral! Prvých pár naivných rokov som strávil 18 hodinovými šichtami. A pri tom, posunom pracovnej doby by získal nie štandardné 4 hodiny efektívnej doby, ale rovných 6 plus spokojného zamestnanca.
Preto som sa naučil existovať s hlavou pod pomyselnou menežerskou ryskou a venovať svoj efektívny čas zmysluplnej činnosti. A keď budete dobrí, dám vám prečítať knihu, alebo aspoň ďalšiu časť článku.
Antikompetencia zmrdov
Nie je pravdou, že existujú lepší a horší zamestnávatelia. Je to vždy kompromis. A rozhoduje iba materiál na vašom temene a sračkách ktoré vám naň nadriadení kalia. Dokonca ani nezáleží na tom, či je firma lokálna, alebo zahraničná. Kokotov je dosť všade a človeku neostáva iba si narásť teflonový dekel, alebo sa vymaniť z ich idiocie a nepodľahnúť.
12+1 Swingers-Kokot party
Klasika slovenských organizácii, kde vám úlohy prideľuje 12 nadriadených. Každý z nich popiera čo povedal ten pred ním a formuluje kontra-úlohu. Vždy ostanete za debila vy. Každý vymýšla akým spôsobom zneužiť potenciál svojho zamestnanca na vlastné aktivity. Od dizajnovania vzhľadu bývalého JRD, až po inštalácie sofvéru do nemocníc a polikliník. Za 4000 mesačne. Za rok po odchode zistíte, že väčšina je, po úspešnom krachu, za mrežami a zvyšok na psichiatrii.
Male on Male
Forma klasickej dvojchlapovky, ale so zamestnaneckou zmluvou. Jeden šéf, jeden pracant. Opäť robíte kurvu a necháte sa jebať z každej strany až po podaní výpovede zistíte, že “šéf” akosi zabudol platiť vaše sociálne a zdravotné poistenie a vy zostanete na mizine. Rok na to, sa z web studia stal distribútor záhradného hnojiva.
S&M Hardcore
Nakoniec sa rozhodnete, že stačilo a začnete na vlastnom piesočku. Skočíte na vlastný biznys, ale zmrdi sú všade. Zvlášť tí, ktorých máte nablízku. Jedného dňa mu jebne a v zápale skope svojho psa a zláme si pri tom nohu. Mesiace potom je oný cholerik prenasledovaný celým vám známym trhom.
Infant on Male
Dostanete sa do zabehnutej eseróčky s nadšeneckým vedením. V eufórii z nečakaného pohodlia vykryštalizujete svoju dráhu a začnete presadzovať nové postupy. Nad vami ale sedí infantilný kretén, ktorý si svoje komplexy rieši 80-riadkovými patetickými ICQ správami s citátmi z príručky psychológie z obchodnej akadémie. Ak chcete siahnúť po svojej knihe, vo firemnej knižnici, začne s vami vyjednávať o tom, ktorú úlohu splníte predtým ako vám ju on, pán dobrotivý, nechá prečítať.
Nakoniec po vás začne sliediť, merať vám čas na pauze, a po minútach prepočítavať dobu vášho odchodu na základe štatistík, ktoré si vo svojej pracovnej dobe má čas viesť. O tomto zmrdovi sa určite ešte zmienim, zaslúži si.
Sandwich
Nastúpite do ešte väčšej spoločnosti, kde to všetko začne dávať zmysel. Viete, že vás tam nič neprekvapí. Ale hovno. Prekvapenie nastáva v momente, kedy sa rozhliadnete okolo seba a vidíte databázistu, PHP programátora, testera, HTML-istu a dizajnéra. Každý z nich pracuje na samostatnom projekte — programuje inú aplikáciu. Napriek tomu, že každý má v zmluve inú pozíciu. Potom zistíte, že pracujete v otvorenej kancelárii spolu s ďalšími 5-timi nesúvisiacimi oddeleniami, kde sa každý prekrikuje, telefonuje a koketuje s účtovníčkami.
Work from home vám nedovolia, pretože ste tím a komunikácia je dôležitá. Ako dizajnérovi vám dajú kancelársky notebook, kancelársky monitor a obrovský telefón (po roku zistíte, že ste z neho volali raz — priateľke, že prídete neskôr). Chcú po vás výkazy do 8-mich aplikácii, dovolenky do troch, z ktorých vám nadriadení iba preposielajú notifikácie o nevyplnení a celý ich menežment pozostáva s neustáleho prahnutia po výkazoch e-mailom.
Ale to už ste takmer teflonový, sračky z vás tečú ako po hajzlovom porceláne a vy viete, že zamestnanie nie je cesta. A jediným spôsobom ako prežiť je skryť sa pod oblekom vohnouta, byť zmrdom a pripraviť si master plan.