Zamestnávateľ od svojich zamestnancov očakáva, že budú pracovnú dobu (a nielen ju) efektívne využívať na prácu. Zamestnanci naopak majú tendencie využívať pracovnú dobu (a nielen ju) na všetko možné len nie prácu. Máme tu koflikt dvoch záujmových skupín. A zamestnávatelia sa ho snažia riešiť tým, že po zamestnancoch chcú, aby pravidelne vykazovali čo robia.

Kedysi dávno, keď sa ešte ľudia živili manuálnou prácou, bolo vykazovanie práce jednoduché. Zamestnávateľ spočítal, koľko súčiastok zamestnanec za smenu vysústružil a na základe toho mu bolo jasné, či poctivo makal, alebo pol dňa oblboval Máňu z kantýny. Lenže my už manuálne nepracujeme. Nie nie. Smradľavú fabriku sme vymenili za klimatizované business centrum z vylešteného skla, zvonivej ocele a šedivých papundeklov. A tak namiesto toho, aby sme pracovali, trávime čas formulovaním výkazov práce, aby náš šéf nadobudol dojem že makáme ako roboši od sústruhu namiesto toho aby sme pol dňa strávili oblbovaním Máni z recepcie.

Pomôže nám pri tom týchto 5 šikovných metód:

1. fragmentácia
2. prenášanie
3. spoluúčasť
4. copywriting
5. mimoděkovstvo

Fragmentácia

Aj tá najbanálnejšia úloha sa dá rozbiť na niekoľko komplikovane znejúcich a časovo náročných podúloh.

Dajme tomu, že po nás šéf chce, aby sme objednali nejaké predmety s firemným logom a rozdali ich kolegom. Dá sa to vykázať takto:

objednanie reklamných predmetov

Alebo takto:

• prieskum trhu, selekcia dodávateľa rekl. predm.
• komunikácia s dodávateľom, jednanie o cene
• príprava gr. podkladov
• vyzdvihnutie rekl. predm. a kontrola kvality
• distribúcia rekl. predm. spolupracovníkom

Pozor! Nesmie to vyzerať ako nastavovaná kaša. Dá sa to čiastočne zastrieť skratkami (viď. vyššie), ktoré vyvolajú dojem uponáhľanosti kvôli prepracovanosti. Ak však denne vykazujete tasky typu “príchod do práce”, “zapínanie počítača” či “prihlasovanie do systému”, zašli ste priďaleko.

Prenášanie

Každý mladý muž, ktorý svojho času absolvoval základnú vojenskú službu, sa skôr či neskôr naučil techniku prenášania. Spočíva v umelom skomplikovaní a natiahnutí vykonávanej činnosti tak, aby ju vykonávateľ nestihol splniť v určenom čase. Cieľom je zaslúžiť si od nadriadeného trest v podobe príkazu dokončiť prácu v dodatočnom termíne.

Že to neznie dobre? Situácia zo života. Pán slobodník vyfasoval vedro s mydlovou vodou, handru a metlu. Jeho úlohou bolo vytrieť podlahu v miestnosti č. 32. Pánovi slobodníkovi táto práca trvala celé dopoludnie, pričom zvládol vytrieť iba polovicu miestnosti. Prečo? Pretože dvakrát rozlial vedro a musel vodu vyzbierať savejšou handrou, vyliať do záchodu a načapovať si nové vedro mydlovej vody. Savú handru, rovnako ako dávku mazláku na vyhotovenie mydlovej vody musel vyfasovať od veliteľa príručného skladu pomocného materiálu. A to nehovorím o ďalších incidentoch (napr. zlomená metla, postupné odsúvanie plechových skriniek kvôli lepšej prístupnosti k zadnej stene a pod.).

No dobre, ale stále to znie ako spústa práce! Vážne? Tak si, vážení priatelia, uvedomte, že spolubojovníci pána slobodníka za rovnakú dobu museli pohrabať lístie okolo buzeráku, pozametať príjazdovú cestu, vyšúrovať záchody a vytrieť schody. A zatiaľ čo pán slobodník bude zajtra za trest utierať druhú polovicu miestnosti, kde na neho nikto nevidí a je v nej spústa nábytku na ktorom sa dá sedieť či ležať, budú sa jeho kamaráti musieť venovať dobrodružstvám typu inventúra zbrojného skladu, pucovanie poľnej kuchyne či vysávanie spoločenskej miestnosti.

Prenášať sa oplatí, ale je to tanec po tenkom ľade.

Copywriting

Skúsený vykazovač práce si berie príklad od kolegov z marketingovej branže. Dobre formulovaný výkaz dokáže s jeho celkovým vyznení urobiť úplné divy. Tak napríklad administrátor korporačného mailserveru dostal úlohu nastaviť zálohovanie. Môže to do výkazu zaznamenať takto:

Nastavenie zálohovania 1x / deň.

Čo si povie šéf? No predsa že sa administrátor fláka. Niečo nastavil, to je predsa klik sem, klik tam. A jeden krát denne? Prečo nie viac krát? To je ale leňoch! Skúsme to trošku preformulovať.

Zabezpečenie denného zálohovania mailserveru.

“Zabezpečenie” je lepšie slovo než “nastavenie”. Evokuje sériu činností a komunikácií, ktorých výsledom je, že niečo čo predtým nebolo teraz nielen je, ale aj klape. Namiesto “1x denne” sa použilo “denne”, čo okrem toho že to dáva viac zmyslu, znie predsa len lepšie a nevyzýva k otázke prečo sa to nedeje častejšie. Lenže rezerva tu ešte stále je. Skúsme to takto:

Zabezpečenie každodenného zálohovania mailserver.

Všímate ten rozdiel?

Mimoděkovstvo

Skôr či neskôr všetko vypláva na hladinu. Aj naše sračky vo výkazoch. Bude to treba hodiť na hlavu niekomu inému. Lenže komu? Na poslednú chvíľu sa obetný baránok hľadá veľmi ťažko. A hlavne sa môže zubami-nechtami brániť. Správny vykazovač sa pripravuje včas a systematicky. Nielen že vykazuje prácu, ale aj dôvody prečo sa jej nemohol venovať naplno. Obzvlášť dobre sa táto metóda kombinuje s prenášaním (viď. vyššie).

Ak už vykazujete že ste niečo neurobili alebo urobili zle, nenápadne zmieňte aj dôvod, v ideálnom prípade konkrétneho vinníka (ktorý sa o tom dozvie, až keď padajúce sračky svištia rýchlosťou zvuku a nie je možné sa im vyhnúť):

• Vytretie polovice podlahy v miestnosti, z dôvodu nedostatku čistiaceho prostriedku, ktorý mi nebol dodaný veliteľom príručného skladu.
• Tlač štvrťročného reportu, odložená kvôli došlému toneru v tlačiarni, ktorý office managerka neobjednala včas.

Spoluúčasť

Technika skutočných majstrov. Kto ju zvládne a nenápadne uvedie do praxe, má o budúcnosť postarané.

Ľudské bytosti majú tendenciu kritizovať ostatných a odmietať kritiku seba. Finta spočíva vo vytvorení mentálnej slučky, ktorá vás a vášho šéfa spojí v jednu entitu. Šéf vás tým pádom bude chváliť, pretože tým chváli aj seba. A samozrejme vás nebude kritizovať, pretože by kritizoval aj seba. Len mu to nesmie dôjsť.

Dáme si praktickú ukážku. Šéf vo vašom dokumente našiel chyby. Poslal vám to na korektúry. Váš výkaz:

Oprava chýb v dokumente.

Interpretácia? Neodviedli ste svoju prácu na prvý pokus poriadne. Šéf vám to musel skontrolovať, museli ste to po sebe prerábať, kvôli čomu ste sa nemohli venovať iným veciam ktoré na vás visia. Skúsime to inak:

Vďaka šéfovej podrobnej a perfekcionistickej kontrole som mohol dokument opraviť a vypilovať k dokonalosti.

Takto polichotený šéf už vašu dodatočnú opravu nevníma ako následok vášho šlendriánstva, ale ako svoj hrdinský príspevok k teamovej kooperácii a spoločnému ťahu na bránku. Stáva sa súčasťou tasku, má na ňom svoje zásluhy. Za takej situácie proste nemôže byť kritický.

Ponaučenie

Rady v tomto článku nie sú magické. Nevykážu prácu za vás. Ich mechanické používanie z vás neurobí do dvoch týždňov zamestnanca roku. Chce to prax a cit. Skúsený vykazovač práce venuje viac pozornosti a úsilia vykazovaniu než skutočnému výkonu práce.

Trénujte, učte sa a hlavne rozmýšľajte. Pretože funkčný mozog je vašou jedinou zbraňou proti nemysliacej korporácii, pre ktorú pracujete.

Väčšina inzerátov na pracovné miesta obsahuje formulku “Možnosť rastu” prípadne “Kariérny postup” a pod. Znie to dobre a sľubne.

Nemálo mladých, dynamických uchádzačov plných nadšenia, energie a potenciálu si pri pohľade na magickú formulku hneď predstaví samých seba, ako v drahom obleku, sediac v drahej koženej kancelárskej stoličke povýšenecky trúsia životné múdra smerom k skupinke mladých, dynamických nagelovancov plných nadšenia, energie a potenciálu, ktorí z drahého notebooku pomocou drahého projektoru premietajú na drahú stenu pôsobivý graf, na ktorom hrubá červená čiara kľukato stúpa do pravého horného rohu, kde Y-ová osa predstavuje nie 1mio, ani 2mio, dokonca ani 3mio, ale rovných 1mld!

Vyburcovaní touto predstavou sa na inzerát ozvú, dohodnú si pohovor, absolvujú ho, prijmú ponuku a zapadnú do svojho chlieviku. Prečo? Pretože sa zabudli pri pohovore opýtať, čo to vlastne znamená a obnáša, taký kariérny postup a rast.

Väčšina zamestnávateľov si to predstavuje asi takto: My ti na hrb hodíme nejakú tú prácu, budeme ťa kvôli nej buzerovať, občas sa potiahne nejaký ten víkend a keď získame ďalšiu zákazku, šupneme ju na hlavu opäť tebe, keď ti to tak pekne ide a to aj napriek tomu, že už teraz nestíhaš. Pretože kto zaháľa, nebuduje kariéru, však? No a keď to takto budeš robiť tri roky po sebe a už ťa to bude vážne srať a ani pochvala, prémia vo výške 1000,- raz za pol roka, dokonca ani tričko, hrnček či hodinky s firemným logom zdarma ťa nebudú motivovať, príde na radu kariérny postup.

Hurá! Konečne je to tu, poteší sa “junior lopata”. Roky tvrdej driny, obetí a odriekania konečne priniesli svoje ovocie. Drahé obleky, kubánske cigary, storočná whisky a rýchle autá. Chcem to všetko!

V skutočnosti ho čakajú tri veci:

• Nové vizitky, na ktorých nebude “junior lopata”, ale “lopata” - cca 500 korún.
• Platové polepšenie o 5% - hrubého, takaže v reále pár stovák (a to nepočítam mieru inflácie).
• Ešte viac práce - priceless.

Po prvom ťažko vydrenom kariérnom skoku tie ďalšie nasledujú rýchlejšie. O dva roky sa z “lopaty” stáva “senior lopata” a o ďalší rok dokonca “senior lopata certified expert specialist”.

Je fascinujúce sledovať, ako krásne taká vizitka s novým titulom zafunguje. Nesmieme však zabúdať aj na iné nefinančné motivačné faktory, ktorými sa dá zamestnanec presvedčiť o tom, že jeho kariéra napreduje:

• Zodpovednosť - veľmi obľúbený motivačný faktor, spôsobuje že sa človek cíti dôležitejší, v skutočnosti to akurát znamená že bude zjebávaný za viac vecí než doteraz.
• Odborné školenia a kurzy - v podstate deň-dva (u “senior certified expertov” občas až týždeň) plateného voľna, ku ktorému dostanete papier ktorý potvrdzuje, že ste si to ohromne užili.
• Služobný mobil a notebook - to aby ste mohli pracovať aj mimo pracovnú dobu. Obzvlášť počas víkendov a dovolenky.

No dobre. Už sme všetci pochopili, že s nami akurát vyjebú. Lenže čo s tým? Je to jednoduché.

Tri mesiace po “povýšení” dajte výpoveď.

Myslím to vážne. V pôvodnej práci nikdy nedostanete k novej pozícii ekvivalentný plat. Bol by to totiž príliš veľký skok. Je to psychologická bariéra, cez ktorú sa žiadny zamestnávateľ proste neprehupne. Lenže v novej práci sa už budete môcť uchádzať o vyššiu pozíciu (seniorskú) a ako nástupný plat si pýtať niečo primerané.

A že to v novej práci bude rovnako na prd a kariérny postup tam znamená to isté čo v tej pôvodnej? Áno, samozrejme. Ale teraz už viete, čo máte robiť pár mesiacov po tom čo vám opäť na vizitku niečo pripíšu.

Prajem príjemný rast. Uvidíme sa na vrchole.

Každý zamestnávateľ používa lacné techniky aby zamestnanci mali pocit, že je ten najlepší. Najbežnejšími technikami sú samozrejme žrádlo zdarma, firemné tričká, papiere, slipy a perá, sumarizačné kvartálne, či výročné správy, alebo zasrane priehľadný trik so schránkou na nápady — © Infant. Často prichádzajú v záhadných lavínach a úúú nečakane; vždy keď máte pocit, že dnes prišiel deň V.

Z celého srdca nenávidím dary zamestnávateľa ó drobrotivého. Žrádlo zdarma patrí medzi top 1 najtrápnejších pokusov ako dať dobytku pocit, že je o nich postarané. Zamestnanec, vysoko podcenená komodita, sa podľa menežerov rád nechá poškrabkať na napapanom brušku. Ultimatívne pravidlo: nikdy nežeriete zdarma. Financie, ktoré zamestnávateľ mrhá ste zarobili vy. Klasický pomer 250 za hodinu tebe, 3000 za hodinu mne. Neveril som, až kým som na vlastné oči neuvidel koľko si môj zamestnávateľ účtuje za moju prácu — a tým myslím skutočne iba môj čistý podiel. A nie raz som šiel za klientom nepreplateným kodrcákom pražskej MHD, či zajebaným ICOM-om s bandnou študentov a dôchodcov často aj do iného štátu.

Ak už ste podpísali, alebo chcete stráviť posledné dni s kamarátmi z oddelenia, nezabudnite sa pri spoločnom válove pozrieť či tak náhodou vaše vedenie nesedí podozrivo v úkryte. Ak áno, určite sú dávno napchatý, a vy máte za tri hodiny tretí párok v rohlíku zo stánku neďaleko — za vlastné. Z 10 akcií v troch rôznych firmách to bolo pravidlom — najprv zmrd potom zver. Iný, ešte zaujímavejší štýl som videl nedávno. Akcie sú delené v chlievoch. V každom iná platová skupina. Tá najvyššia — tá čo “platí” — sa nezúčastňuje, alternatívne chrochtá niekde v Kogu. Ešte stále ste hladní?

Dobre, a teraz sa rozhliadnite opačným smerom — do vášho chlieva. Koľko hladných, ale usmiatych ksychtov vidíte, toľko rýdzich čuráčikov máte okolo seba. Čuráčkovia sú kasta tých najjednoduchších. Dáte im nažrať a nechajú sa mrdať kým im neurobíte dieru jak hrošia tlama. Stále pri chuti? Poradím vám, stačí sa na to pozrieť s nadhľadom. Je to ohromne zábavné. Princípy džungle.

Podľa výročnej správy je všetko na dobrej ceste a všetko v pohode.

Podpásovka pre menežera, ktorý to práve odprezentoval: Odmeny? Veľmi pekná objektívna reflexia stavu firmy. Ak sú trojciferné, zbalte si cetky a buďte prvá potkania hlava nad hladinou. Tí ktorým zamestnávateľ neprepláca nadčasy, môžu rovno skočiť o pár odstavcov ďalej… Ostatní: skúste si spočítať koľko nepreplatených hodín v metre, na obede, pred spaním, pri večeri, ste strávili myšlienkami na prácu a problém, ktorý ste riešili. Vynásobte daný čas hodinovou mzdou. To je v piči, čo?

Áno, veľa z nás programátorov, dizajnérov, administrátorov, a ďalší (ak to číta menežer: IT-dobytok pod vami) pracujeme hlavou. Tú nemôžete hodiť do rozkopanej jamy ako lopatu. Práca skutočne odvedená fyzickým sedením na gulách (dámy doplnia vlastnými genitáliami) je len zlomkom oproti tomu neskutočnému množstvu myšlienok vo dne v noci za ktoré nás nikto neplatí. Burn-out? Ste silne podcenený a preťažený. Dôvod: máte prdel jak hrošia tlama. (Teraz svorne zamávame ex-burnoutom, drvivej väčšine menežerov s toaletami nad našou hlavou).

Ja osobne som typ nočník: moje ráno začína o piatej menežerského večera a končí o šiestej menežerského rána. Myslíte, že to nejaký z mojich zamestnávateľov niekedy bral do úvahy? Špíz z hovien bral! Prvých pár naivných rokov som strávil 18 hodinovými šichtami. A pri tom, posunom pracovnej doby by získal nie štandardné 4 hodiny efektívnej doby, ale rovných 6 plus spokojného zamestnanca.

Preto som sa naučil existovať s hlavou pod pomyselnou menežerskou ryskou a venovať svoj efektívny čas zmysluplnej činnosti. A keď budete dobrí, dám vám prečítať knihu, alebo aspoň ďalšiu časť článku.

Nie je pravdou, že existujú lepší a horší zamestnávatelia. Je to vždy kompromis. A rozhoduje iba materiál na vašom temene a sračkách ktoré vám naň nadriadení kalia. Dokonca ani nezáleží na tom, či je firma lokálna, alebo zahraničná. Kokotov je dosť všade a človeku neostáva iba si narásť teflonový dekel, alebo sa vymaniť z ich idiocie a nepodľahnúť.

12+1 Swingers-Kokot party

Klasika slovenských organizácii, kde vám úlohy prideľuje 12 nadriadených. Každý z nich popiera čo povedal ten pred ním a formuluje kontra-úlohu. Vždy ostanete za debila vy. Každý vymýšla akým spôsobom zneužiť potenciál svojho zamestnanca na vlastné aktivity. Od dizajnovania vzhľadu bývalého JRD, až po inštalácie sofvéru do nemocníc a polikliník. Za 4000 mesačne. Za rok po odchode zistíte, že väčšina je, po úspešnom krachu, za mrežami a zvyšok na psichiatrii.

Male on Male

Forma klasickej dvojchlapovky, ale so zamestnaneckou zmluvou. Jeden šéf, jeden pracant. Opäť robíte kurvu a necháte sa jebať z každej strany až po podaní výpovede zistíte, že “šéf” akosi zabudol platiť vaše sociálne a zdravotné poistenie a vy zostanete na mizine. Rok na to, sa z web studia stal distribútor záhradného hnojiva.

S&M Hardcore

Nakoniec sa rozhodnete, že stačilo a začnete na vlastnom piesočku. Skočíte na vlastný biznys, ale zmrdi sú všade. Zvlášť tí, ktorých máte nablízku. Jedného dňa mu jebne a v zápale skope svojho psa a zláme si pri tom nohu. Mesiace potom je oný cholerik prenasledovaný celým vám známym trhom.

Infant on Male

Dostanete sa do zabehnutej eseróčky s nadšeneckým vedením. V eufórii z nečakaného pohodlia vykryštalizujete svoju dráhu a začnete presadzovať nové postupy. Nad vami ale sedí infantilný kretén, ktorý si svoje komplexy rieši 80-riadkovými patetickými ICQ správami s citátmi z príručky psychológie z obchodnej akadémie. Ak chcete siahnúť po svojej knihe, vo firemnej knižnici, začne s vami vyjednávať o tom, ktorú úlohu splníte predtým ako vám ju on, pán dobrotivý, nechá prečítať.

Nakoniec po vás začne sliediť, merať vám čas na pauze, a po minútach prepočítavať dobu vášho odchodu na základe štatistík, ktoré si vo svojej pracovnej dobe má čas viesť. O tomto zmrdovi sa určite ešte zmienim, zaslúži si.

Sandwich

Nastúpite do ešte väčšej spoločnosti, kde to všetko začne dávať zmysel. Viete, že vás tam nič neprekvapí. Ale hovno. Prekvapenie nastáva v momente, kedy sa rozhliadnete okolo seba a vidíte databázistu, PHP programátora, testera, HTML-istu a dizajnéra. Každý z nich pracuje na samostatnom projekte — programuje inú aplikáciu. Napriek tomu, že každý má v zmluve inú pozíciu. Potom zistíte, že pracujete v otvorenej kancelárii spolu s ďalšími 5-timi nesúvisiacimi oddeleniami, kde sa každý prekrikuje, telefonuje a koketuje s účtovníčkami.

Work from home vám nedovolia, pretože ste tím a komunikácia je dôležitá. Ako dizajnérovi vám dajú kancelársky notebook, kancelársky monitor a obrovský telefón (po roku zistíte, že ste z neho volali raz — priateľke, že prídete neskôr). Chcú po vás výkazy do 8-mich aplikácii, dovolenky do troch, z ktorých vám nadriadení iba preposielajú notifikácie o nevyplnení a celý ich menežment pozostáva s neustáleho prahnutia po výkazoch e-mailom.

Ale to už ste takmer teflonový, sračky z vás tečú ako po hajzlovom porceláne a vy viete, že zamestnanie nie je cesta. A jediným spôsobom ako prežiť je skryť sa pod oblekom vohnouta, byť zmrdom a pripraviť si master plan.

Firma poskytovala zamestnancom vodu. Plastové, jeden a pol litrové fľaše minerálky. Bez bubliniek, s bublinkami… a niečo medzi tým.

Firmu kúpila iná firma. Veľká nadnárodná korporácia. V podstate sa nič nezmenilo. Akurát na vodu vo fľašiach už nebola položka vo výdajoch. Tie počítali iba s veľkými kontajnermi do stojanov na vodu. Watercooler.

Pili ste už niekedy takú vodu? Keď človek v horúcom letnom dni potrebuje dúšok vody, alebo keď u lekára potrebuje zapiť liek, je to fajn. Ale chlemtať to celý deň? Ble! Okrem toho je to nepraktické. Plastovú fľašu si postavím na stôl a mám ju vždy poruke, kvôli poháru vody z watercooleru musím neustále odbiehať niekam do kuchynky.

Prešlo pár týždňov a tá zmena sa prejavila v správaní zamestnancov. Ráno, alebo cestou z obeda, si so sebou vliekli za vlastné peniaze kúpený balík minerálok. Benefit poskytovaný zamestnávateľom sa zmenil na zbytočné a prázdne gesto.

Z pohľadu korporácie to však bol grandiózny úspech. Prechod z balenej vody na stojanovú vodu viedol k okamžitej úspore prevádzkových nákladov. To, čím to bolo skutočne spôsobené, už nebolo súčasťou finančného výkazu.

Iná firma. Tiež nadnárodná. Pôvodne poskytovala zamestnancom rýchlovarnú konvicu a instantnú kávu. Nedávno v rámci zlepšovania starostlivosti o zamestnancov zaviedla automat na kávu. Výsledok? Ľudia si do práce nosia vlastné pixly s instantnou kávou. Vidím ich na stoloch každej druhej kolegyne. Som si však istý, že office managerka jasá nad úsporou výdajov.

Na drobnostiach záleží. Pozitívne detaily vyvolávajú dobrú náladu, ktorá vedie k lepším vzťahom na pracovisku a intenzívnejším pracovným výkonom. Negatívne detaily spôsobujú frustráciu, ktorá sa hromadí a hromadí.

Nechcel by som byť zamestnávateľom, ktorému začne polovica firmy dávať výpoveď bez zjavného dôvodu. Žiaľ, sú aj také prípady.